Zolov Blog

Dnes o 13:22 som sa vybral do potravin kupit par surovin na vyrobu nakladaneho enciana. Zo zaciatku uplna bezna, nicim neprekvapiva cesta do vecne navstevovanych potravin sa zmenila na vystrizok z hororoveho filmu. O 13:28, tesne za krizovatkou zastavila cierna mazda s neidentifikovatelnou espezetkou a vyskocili z nej dvaja nakratko ostrihani mladici, ktori vtrhli tesne predo mnou do spominanych potravin. Vskutku netradicne nohavice mileticoveho charakteru obopinali cierne opasky, ktore na prvy pohlad vyzerali ako cast kimona. Stara tetka v rade pri pokladni skoro utrpela infarkt, kedze jeden z chlapcov (nazvime ho Teodor) na nu vytiahol velku, asi 12 centimetrovu drevenu krabicu a zreval na nu 'Otvor to!'. Babicka sa cela chvela, ako huspenina na nechutnej torte, kym sa spamatala a zistila, co sa vlastne deje, Teodor jej tuto krabicku nechal v rukach, schmatol 2 pollitrove mlieka s nedalekeho chladiaceho boxu a zreval na kamarata (nazvime ho Fedor), ze 'Ma to, padame!'. Chlapci naskocili do auta a zmizli medzi ulickami. Cele potraviny zostali v miernom soku, babicka s drevenou krabickou v rukach, vystrasena pokladnicka, par mladych studentov a nakoniec ja v mojich oblubenych hnedych mencestrakoch. Babicka sa stale chvela, nevedela co ju v krabicke caka, podisla ku mne a hovori mi, ci jej pomozem tuto vec otvorit. Nebolo mi zrovna vsetko jedno, kedze som nemal ani ponatia o co islo a hlavne, co sa v tejto podivnej krabicke nachadza. V style Mr. Beana som vystruhal grimasu, ktora jasne naznacovala, ze moje prakticke schopnosti s otvaranim divnych krabiciek su absolutne nulove. Pohlad starkej, ktora tak isto ako aj ja, nevedela o co kraca, ma nenapadne motivoval, vyriesit zahadu tejto drevenej rakvicky (aspon tak mi to pripadalo). Podisiel som k predavacke a spytal som sa jej, ci mozem tuto krabicku otvorit u nich v potravinach, kedze som nevedel co sa v nej nachadza (vaha cca 30 dkg). Predavacke len pokrutila hlavou, pozerajuc na kolegynu, ktora mixlovala hlavou ako keby sledovala turnaj v ping pongu, dala jej jasne na javo, ze 'Prosim nie, neotvaraj to tu'. Nuz, pokusil som osud a krabicku otvoril ... co v nej bolo, rozpisem zajtra.